TRI

Učiteľ má svojich žiakov,

rieka svoju vodu.

Obloha má veľa mrakov,

a zem svoju pôdu.

Domy majú svoje okná,

a parky zase lekná.

Anjeli zas majú svoj vlastný kúsok neba.

A ty, láska, máš mňa a ja mám, mojko, teba

.

Dobrú nôcku mesiačik, čo odrobil si nočnú,

a vitaj jasné slniečko, čo prinášaš oblohu sviatočnú.

Sviatok je to vždy, keď nám krásne žiariš,

vždy nás krásne do hneda v lete opáliš.

Dobré ránko stromy, kvietky, aj vtáčiky štebotavé,

láska moja pohládza mi, moje srdce lásky plné.

Moje pery vybozkáva, jediný môj najdrahší,

a po tých krásnych bozkoch, hneď je môj deň krajší.

Od rána úsmev na perách ja mám,

venujem ho milému, aj všetkým vám.

Od samej radosti lietam si ako víla,

chcem aby nikdy neskončila, táto krásna chvíľa.

Chcem stále tebou milovaná byť, a teba milovať,

a svoju lásku farbami a štetcom na plátno maľovať....

Si ako modrý obláčik, čo pláva denne po oblohe,

si ako kvietok malý, čo stále nosím v malej knihe.

Si ako ranná rosa, čo trblieta sa na slniečku,

si ako vtáčik štebotáčik, keď spievaš mi našu pesničku.

Si ako delfín kúpajúci sa v odlesku mojich očí,

si láska moja už niekoľko storočí.

Si ruka, ktorá pomôže mi zo zeme vstať,

si hlas čo mi znie , keď neviem zaspať.

Si moje vrúcne objatie, keď moja duša smutná je,

si, srdiečko moje, ten, čo sa vtedy na mňa usmeje.

Ty stojíš pri mne deň čo deň,

aby na čele som nemala žiadny tieň.

Si láska moja ty to vieš i ja to viem,

a vieš aj to, že ťa neskonale milujem,

a to že si, ďakujem.

Jemne zahalená v mušelíne fialovom,

čakám lásku,nech poteší ma bozkom, slovom,

čakám teba ty môj drahý jediný,

čo miluješ ma roky, mesiace, dni...

Tak príď mi už láska, príď,

a viac odo mňa neodíď....